Návaly. Nálady. Únava. Budenie o tretej ráno.

Na konzultáciu som sa prihlasovala niekoľkokrát. Vždy som formulár otvorila a nakoniec zavrela. Hovorila som si, že to ešte zvládnem sama. Keď sme sa spojili cez Zoom, prvé minúty som vôbec nevedela, kde začať. Tatiana sa len pokojne usmiala a povedala: „Nemusíte vedieť, čo chcete povedať. Začneme tam, kde práve ste." V tej chvíli zo mňa opadlo obrovské napätie. Po prvýkrát po veľmi dlhej dobe som nemusela nič predstierať.

Jana K.manažérka

Myslela som si, že budem hovoriť o únave. Nakoniec sme sa rozprávali o veciach, o ktorých som s nikým nikdy nehovorila. Nepamätám si každú vetu z konzultácie. Pamätám si ten pocit, keď som po skončení zavrela notebook a uvedomila si, že sa mi po dlhom čase ľahšie dýcha.

Martina S.učiteľka

Dlho som si hovorila, že môj problém nie je dosť vážny. Že sú ženy, ktoré to majú oveľa horšie. Dnes viem, že som nemusela čakať, kým sa všetko zrúti. Niekedy stačí, že cítiš, že takto to už ďalej nechceš.

Lenka V.manažérka

Po skončení konzultácie som ešte niekoľko minút sedela pri počítači. Nepotrebovala som nič robiť. Len som cítila zvláštny pokoj. Akoby niekto konečne pomenoval to, čo som celé mesiace cítila, ale nevedela vysvetliť.

Zuzana T.kaderníčka

Najviac som sa bála, že nebudem vedieť vysvetliť, čo sa so mnou deje. Tatiana odo mňa nepotrebovala dokonalé odpovede. Kládla otázky, nad ktorými som sa nikdy predtým nezamyslela. Domov som si neodnášala zoznam úloh. Odnášala som si pokoj a pocit, že konečne viem, kde začať.

Eva P.zdravotná sestra

Nečakala som rady. Nečakala som návody. Potrebovala som, aby ma niekto naozaj vypočul. A práve to som počas konzultácie dostala. Myslím, že každá žena by mala aspoň raz zažiť hodinu, počas ktorej nemusí byť silná a môže otvoriť svoje srdce.

Jana B.právnička